Toľko povedať ti chcem,slová však nenachádzam,
čo ničí,trhá moje vnútro,dušu,no už síl nemám,
do očí tma a chlad sa vkráda,plameň
strácam,
srdce mi žiaľom puká,ledva dych lapám.
Bol si vždy úprimný a férovy,to si veľmi vážim,
vždy čas si si našiel,keď ten zlý ma desil,
či už deň a či polnoc bola,keď úzko bolo mi,
pár milých teplých slov si poslal,v mojom boji si ma vždy podporil.
Nie vždy som ťa poslúchla,keby áno,veľa vecí stať sa nemuselo,
toľko jedu by v mojích žilách nekolovalo,
ale ty nikdy neodmietol si ma,keď ťažko na duši a duchu bolo,
aj keď som sa za svojim hnala tvrdohlavo.
Vďaka,že si...
Ďakujem za teba Jemu v noci i vo dne,na modlitbách ťa nesiem...
Vďaka,i keď to so mnou je občas ťažké...
A vy,hyeny v ľudskej koži,čo trháte,vedzte,
nieje taký,ako svojimi brydkými pyskami hovoríte,
môžte robiť,čo chcete,môžte ma aj zabiť,môj názor nezmeníte.