Tvár nevinná, očí modrých pár z nej na mňa hľadí,
úsmev navonok úprimný, sladký, hrejivý,
rečami planými ústa však plné, do duše pľuje, kadí,
priateľkou sa nazýva, šelmou však je, tvor desivý.
Zvádza k zlému s rehotom, dobré vidíš už len matne,
opíja vínom sladkým, čaruje, dušu tvoju do hriechu a studu zákerne halí,
hlava sa točí, pazúry svoje červené bez váhania do teba zatne,
nech náhodou neujdeš, nech má s teba úžitok, hoc aj len malý.
Červené pazúry, červené rty lživé, ego ohlušujúce,
smer jasný, koniec neistý, po moci a mamone dychtí,
červená minulosť, činy vraj sociálne, trpkú príchuť však majúce,
blaženosť sľubujú, držia však v jej slizkom zajatí...
Srdce moje vo svojich pazúroch držíš, aj keď moje oko ťa nevidí dlhý čas,
dušu si mi zakalila a na milión malých kúskov bezočivo rozkmásala,
klamstvami zasiala si mnoho brudu do mňa a na diaľku seješ zas,
hlava sa mi krúti, na kolená padám, avšak ešte je čas, si nezvíťazila...
Neodpustím ti už nikdy... viem, kto si...
Neúprimné reči plné klamu s tvojich úst sťa rieka sa rynú,
divoko hučia, sa penia, do duše narážajú, ovládnuť chcú,
bolia, pália, ale snaha márna, už znám ťa, hľadaj si obeť inú,
nedostaneš ma.. a ani iných... tých, ktorí teba, červenú kráľovnú znajú... a vo svojom živote už nechcú.
Červená kráľovna, tvoj smer... koniec bolestivý...